Späť na Interkulturálne vzdelávanie...

Deti z Materskej školy v Záhorskej Vsi a z rakúskeho Angernu na spoločnom výlete

Prešlo niekoľko mesiacov a my sme sa mohli 14. mája opäť stretnúť s priateľmi z materskej školy v Angerne. Tentokrát sme ich privítali u nás v materskej škole v Záhorskej Vsi. Najprv sme sa spolu zahrali, zaspievali sme si slovenské i nemecké pesničky, a trochu sme sa aj posilnili, pretože bola pred nami dlhšia cesta a veľké dobrodružstvo. Potom už len hurá na výlet na Biofarmu Príroda v Stupave, s vlastným salašom a Kolibou. Jazda autobusom bola pre deti z Angernu zaujímavá, pretože mohli vidieť aspoň kúsok z nášho krásneho Slovenska, z prírodného prostredia Záhoria. Hneď po príchode na farmu nás okrem baču vítal aj somárik Artur. Bača nám na začiatok veľmi pekne porozprával o tom, ako sa žilo v dobách, keď ešte naše prababičky a pradeduškovia boli malí. Dozvedeli sme, v akých domoch sa bývalo, a veru nebol to život ako ho poznáme dnes. Žilo sa v drevených domoch, súčasťou domu bol košiar s ovečkami, na ktoré dával pozor Dunčo, najčastejšie to bol slovenský čuvač, ktorý patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov, a ten chránil ovečky pred vlkmi, medveďmi, ale i rysom. Z ovečiek mali ľudia nielen mlieko, ale aj vlnu. Jeden takýto čuvač menom Bodrík stráži aj Biofarmu Príroda v Stupave. Takisto mali deti možnosť vidieť aké plodiny sa pestovali, boli to napríklad zemiaky, obilie, z ktorého sa potom v mlyne namlela múka. Naše deti sa nenechali zahanbiť, a na bačove otázky poznali odpoveď, začo dostali aj pochvalu. Zistili sme, že kedysi sa oblečenie pralo v potoku. Dozvedeli sme sa, že v dobách našich prastarých rodičov na takom dvore nesmela chýbať ani kravička, prasiatko, vďaka ktorým mali mlieko na syr, bryndzu, mäsové výrobky. Bača nám vysvetlil ako sa syr vyrába, ale i to, že mäso sa na stoloch objavilo len raz za týždeň, a to v nedeľu. Po tomto pútavom rozprávaní nasledovalo kŕmenie zvierat, načo sme sa už veľmi tešili. Mali sme možnosť vidieť Bodríka, ktorý sa trochu bál, húsatká, malé zajačiky i koníky. Azda najviac sa na nás tešil Artur, ktorý nám aj poďakoval za chlebík. Takisto sme videli najmenšie sliepky liliputky. Chlebík si od nás hlasno pýtali aj kačky. Videli sme aj prasiatko, páva, bažanta, dokonca i diviaka menom Šaňo. Bača nám porozprával aj príbeh ako sa Šaňo na farmu dostal - ešte ako mláďa sa topil v Dunaji, ale našťastie ho zachránili a darovali farme. Nakoniec sme sa od baču dozvedeli ako sa kedysi cestovali - ľudia sa do susedných dedín presúvali pešo, na koňoch alebo na vozoch. Takáto cesta do susednej dediny trvala niekedy aj celý deň. Veľmi sme sa potešili, keď nás koníky povozili na voze tak, ako to bolo kedysi dávno. Počas jazdy sme videli aj kravičku a ovečku, ktorá za nami zvedavo kráčala. Dokonca na nás boli zvedavé aj kozičky s kozliatkami a prišli nás pozdraviť. Pekne sme sa bačovi poďakovali zato, že nás po farme previedol a rozprával nám pekne o zvieratkách, a keď sme už mali z toľkých zážitkov prázdne brušká, v drevenej kolibke na nás čakal sladký obed. Dokonca nám zostal čas, aby sme sa s deťmi z Angernu trochu spoznali, porozprávali a zahrali na detskom ihrisku. Po spoločne strávenom dopoludní sme sa už len s našimi kamarátmi z materskej školy z Angernu rozlúčili a domov sme sa vracali síce unavení, ale šťastní, že sme mohli stráviť čas s deťmi z Angernu a vidieť všetky tie zvieratá, o ktorých sme si toľko rozprávali.

Bc. Ľubica Darmová

Výlet na Biofarmu Príroda v Stupave, MŠ