Prechod na úvodnú stránku | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah |
Obnova zabudnutého hesla | Registrácia
Prechod na začiatok stránky

Leopold Daniels

Charakteristiku tohto významného (ako sa v Záhorskej Vsi hovorí) „ Uhrana „ môžeme nájsť vo venovaní jeho knihy Hľadanie rodného hniezda: „ Kniha je venovaná pamiatke môjho starého otca Mateja Bartalského, mojich rodičov a väčšine vrstovníkov, ktorí snívajú svoj večný sen na cintoríne v Záhorskej Vsi, mojej manželke, tiež mojej dcére a synom spolu s ich deťmi, všetkým Záhorákom a ľuďom Slovenska, roztrúsených v šírom svete. Má to byť spomienka na slabých, chudobných ľudí bez groša a skúseností v ďalekej cudzine, bez znalostí jazyka v boji so životom. " V tomto venovaní sú vyjadrené jeho city k rodnej hrudi, ktoré ho viedli počas jeho života v zahraničí k mnohým humanitným, kultúrnym i sociálnym programom aj v prospech Slovenska.

Zásluhy nášho rodáka, bohatého citom i majetkom, veľkého mecéna, sú značné - napríklad štedro podporoval našich spisovateľov, deti v detských domovoch a nemocniciach, podporil náboženské programy a opravy kostolov, dal skrášliť a vybaviť aj náš kostol sv. Michala v Záhorskej Vsi.

Vo vtedajšej Uhorskej Vsi, kde sa narodil 18. marca 1923, v dome, dvore a ulici, kde sa hrával so svojimi rovesníkmi, kde sa o 16 rokov neskôr narodila a tiež s deťmi hrávala Lucia Poppová, sa rodili jeho sny do budúcnosti. Mal rád svoju Uhorskú Ves a takto na ňu spomína : „ ... nadchýnal som sa pesničkami a zvykmi našich ľudí. Musím vám však úprimne povedať, že niekdajšia Uhorská Ves a jej obyvatelia patrili k elite Záhoria. Mali sme jednu z prvých vydláždených ciest, ktorá svedčila o zámožnosti obce. Pohraničná obec, rieka Morava a most... ma viedli aj k túžbe spoznať svet..." A veru ten svet aj vo svojom živote spoznával. Už počas II. svetovej vojny utiekol cez Rakúsko a Čechy a ako civilný zamestnanec americkej Pattonovej armády cez Nemecko a Francúzsko do USA. Tam začal podnikať v hoteliérstve a postupne sa vypracoval na bohatého a vplyvného muža v USA a neskôr ovplyvňoval politický a kultúrny život aj na Slovensku. Stal sa významným predstaviteľom spolkového života Slovákov v USA a v roku 1993 bol zvolený za predsedu Svetového kongresu Slovákov.

Vo svete, najmä v USA, sa mu dostalo významných ocenení. V poslednom roku svojho života bol pripútaný na lôžko, jeho manželka a deti sa oň starali, ale nemohli zabrániť jeho smrti 14.marca 2003 v ďalekej Kalifornii, kde je aj pochovaný a kde žil viac ako 50 rokov.

Oto Šimkovič