Prechod na úvodnú stránku | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah |
Obnova zabudnutého hesla | Registrácia
Prechod na začiatok stránky

Lucia Poppová

Jedna z najpoprednejších svetových operných hviezd Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Uhorskej Vsi. Po dvoch semestroch medicíny začala študovať na bratislavskej VŠMU. Tam ju počas predstavenia Molierovho Le Bourgeois Gentilhomme počula učiteľka spevu Anna Hrušovská-Prosencová a ponúkla jej hodiny spevu. Lucia začala svoje štúdium ako mezzo-sopráno. Jej profesionálnym debutom bola Mozartova Kráľovná noci v Čarovnej flaute v bratislavskej opere. 1963 debutovala aj vo viedenskom divadle Thaeter an der Wien a vo viedenskej štátnej opere, kde bola jej prvou úlohou Barbarina vo Figarovej svadbe.

"Vlastne som do Viedne nešla predspevovať, chcela som len navštíviť príbuzných. Každý poriadny Prešporák má vo Viedni tetku. V tom čase bolo treba dokázať, že idete na návštevu príbuzným, aby ste vôbec dostali povolenie. A tak som teda prišla do Viedne a moja teta sa čudovala. Ty vieš spievať? Prečo nejdeš do opery? Tak som išla. Angažovali ma. Na Slovensko sa vrátila len mamička. Ja som zostala vo Viedni s dvoma sukňami, zubnou kefkou a Mozartovou partitúrou."

Jej kroky smerovali aj do Kolína, Mníchova, New Yorku a iných operných miest. V roku 1979 ju v Rakúsku vyhlásili za Kammersängerin - za svoju speváčku. Poppovej talent uchvátil dirigentov ako Bernstein, Klemperer, Karajan a Solti. Jej špecialitami boli Mozart, Händel, Mahler a Richard Strauss.

16. novembra 1993 Lucia Poppová v Mníchove podľahla zákernej chorobe, pochovali ju v Bratislave. Svet prišiel o veľkolepú divu opernej scény.

Zdroj informácií: Botham

Lucia Popp - jagavé rodinné striebro

Pani Slávka Poláková poslala do Záhorského hlásnika postreh teatrológa a divadelného kritika, doktoranta na Mníchovskej univerzite, jej priateľa, ktorý nám približuje pohľadom odborníka našu rodáčku, svetovú opernú divu Luciu Poppovú.

V civilizovanom opernom svete má Slovensko už dlhšiu dobu veľmi zvučný cveng. Niečo asi na tej slovenskej vode bude, keď tak malá krajina medzi Tatrami a Dunajom dala umeleckému svetu už toľkých vynikajúcich operných umelcov. Jedným z nich bola aj Lucia Popp, ktorú ja osobne, bohužiaľ, poznám už len z hudobných nahrávok a televíznych záznamov.

Keď som prišiel na univerzitu do Mníchova a povedal som odkiaľ som, ihneď som bol konfrontovaný s jej menom. Táto grande dame slovenského speváckeho umenia ostane nezmazateľnou súčasťou svetových operných dejín, ktoré počas svojej kariéry až do predčasnej smrti v roku 1993 svojimi postavami, stvárnenými na prvých svetových scénach sama písala. Jej kariéra nadanej a všestrannej speváčky nemá v sopránovom fachu obdobu.

Keď Otto Klemperer pripravoval v roku 1963 dnes už legendárnu nahrávku Čarovnej flauty, všimol si na Salzburských slávnostiach speváčku v úlohe Prvého chlapca. Rýchlo sa rozšírilo, že Lucia Popp, ktorá vtedy túto úlohu spievala, má v repertoári aj obidve árie Kráľovnej noci. Obratom dostala pozvánku na predspievanie, kde ju počula aj slávna sopranistka Elisabeth Schwarzkopf. Potom, čo Lucia dospievala, prišla za ňou so slovami: „Sie sind ein Wundertier" (Veď vy ste zázračné zviera). Od tohto momentu sa začala závratná kariéra mladej, vtedy 23 ročnej slovenskej sopranistky, ktorá zakrátko ďaleko presiahla čvirikavé úlohy koloratúrneho fachu. V úlohe Kráľovnej noci debutovala aj v legendárnej inscenácii Čarovnej flauty v Metropolitnej opere v New Yorku, ktorej scénu a kostýmy navrhol geniálny maliar Marc Chagall.

Lucia Popp sa prespievala cez všetky mozartovské lyrické soprány. Počas jej angažmá v Kolínskej opere (1966 - 1977) účinkovala v kompletnom mozartovskom cykle, ktorého reźisérom bol veľmi uznávaný Jean Pierre Ponelle. Tieto inscenácie dnes patria do povinnej čítanky z dejín opernej réžie. No samozrejme, že neostalo len pri Mozartovi. Už onedlho sa prepracovala k Straussovi, kde zpočiatku spievala postavu Sophie. Zo Sophie sa po čase stala Maršálka, zo Zdenky Arabella, Grófka z Capriccia a Daphne. To už bola Lucia známa po celom svete a trhali sa o ňu všetky významné operné domy.

Bezpríkladná kariéra mladej sopranistky dostala počas Mníchovských letných operných slávností nový nádych. Ako Eva v Majstroch spevákoch norimberských si po prvý krát trúfla na wagnerovskú postavu. Mníchovské obecenstvo ju odmenilo frenetickým aplauzom a niekoľko sezón po sebe sa na Majstrov spevákov v Mníchove chodilo hlavne na Popp. No nielen na operných javiskách žala Popp vavríny. Nemenej dôležité jej boli aj koncertné výstupy, ktorými sa zapísala ako dôležitá interpretka Mahlerových, Dvořákových, ale aj Schubertových piesní. Lucia Popp nebola jednoducho len taká obyčajná speváčka. Bola hudobníčka par excellence, ktorá milovala komornú hudbu a doma na klavíri si namiesto operných partií radšej hrala Schubertove klavírne sonáty.

Jej angažovanosť, talent a osobnosť jej vyniesli pevné miesto v domnelej slovenskej sieni slávnych. Je naším „rodinným striebrom", ktoré je momentálne bohužiaľ zapadnuté až niekde úplne vzadu príborníka. Verejnosť o Lucii Popp vie len málo. A pritom by jej pamiatka bola hodná uctenia formou výstavy, múzea, či aspoň malej busty, ktorá by mohla stáť možno aj v Záhorskej Vsi.

Doktorand na Institut für Theaterwissenschaft der Ludwig-Maximilian-Universität München. Estetik, teatrológ a divadelný kritik.

Ďakujem pánovi Bayerovi a verím, že aspoň tá malá busta aj za pomoci Ministerstva kultúry SR bude popri pamätnej tabuli na jej rodnom dome dokumentovať miesto, kde sa Lucia narodila. Obec si jej osobnosť každoročne uctieva slávnostným koncertom v našom kostole a dôležité miesto bude mať aj v Uhranskom múzeu, ktorého vytvorenie už prebieha zásluhou šikovných členiek Kultúrneho spolku Uhranská perla.

Oto Šimkovič