Veteráni v Záhorskej Vsi
Prvá svetová vojna a udalosti po nej poznačili život aj vo vtedajšej Uhorskej Vsi. Mnohí muži sa z vojny nevrátili, mnohí prišli ako vojnoví invalidi, iní sa vrátili z ruského zajatia až po siedmich rokoch.
Po vzniku Československej republiky vojnoví veteráni založili Zväz vojnových vyslúžilcov generála M. R. Štefánika, ktorý bol organizovaný na celoštátnej, krajskej, okresnej a miestnej úrovni. Aj v Uhorskej Vsi bola založená miestna odbočka. Obyvatelia jej členov nazývali veteránmi. Úlohou jej členov bolo navzájom si pomáhať, podporovať členov pri zabezpečovaní drobných živností ( niektorí mali napríklad trafiky ), pomoc pri uplatňovaní rôznych i keď vtedy malých výhod. Poskytovali aj pomoc pozostalým , najmä deťom padlých vojakov. V Uhorskej Vsi vybudovali aj pomník padlých, ktorý stál na rohu ulice, kadiaľ chodíme ku kolotočom. Každý rok pri ňom veteráni organizovali pietnu spomienku.
V dedine pôsobili veteráni veľmi reprezentačne. Nosili vkusné uniformy, nohavice s červenými lampasmi, hodvábom prešívané opasky, brigadírku a biele rukavice. Pri slávnostných príležitostiach, štátnych a cirkevných sviatkoch tvorili neoddeliteľnú súčasť osláv. Organizovali aj plesy a zábavy.
Pri úmrtí svojho člena držali čestnú stráž a sprevádzali zosnulého až na cintorín. Po pohrebe sa zoradili do radov ako za starých čias a za zvukov dychovky pochodovali cez dedinu do niektorého z hostincov na kar.
Miestna odbočka žila len z vlastných príspevkov. Stretnutia na okresnej a vyššej úrovni sa konali v nedeľu. Veteráni sa ich zúčastňovali dobrovoľne, cestu si platili z vlastných prostriedkov. Boli to ľudia, ktorí na vlastnej koži poznali utrpenia I. svetovej vojny , a preto boli najväčšími pacifistami v dedine.
Po II. svetovej vojne do miestnej odbočky vstúpili aj noví veteráni. Pôvodné poslanie Zväzu vyslúžilcov sa však zmenou spoločenských podmienok postupne oslabovalo, začiatkom šesťdesiatych rokov Zväz i miestna odbočka zanikli.
Ing. Jozef Sitek