Stavba mosta cez rieku Moravu I.
Otázka výstavby, resp. prestavby nového mosta cez rieku Moravu, ktorý by urýchlil a zlepšil cestné spojenie medzi Slovenskom a Rakúskom, je stále aktuálnejšia. Rokuje sa o nej na všetkých stupňoch riadenia u nás i v Rakúsku. Poznáme však úsilie našich predchodcov i súčasníkov, ktorí viac ako sto rokov usilovali o stavbu nového mosta cez rieku Moravu zo Záhorskej Vsi do Angernu ?
Pán Ing. Svetozár Prokeš , ktorý napomáha pri riešení niektorých budúcich projektov v našej obci, si dal námahu a pre naše noviny získal informácie z dokumentov poskytnutých Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. OZ Bratislava, závod Povodie Morava . Záhorský hlásnik ( mimochodom dnes majú oň záujem Záhoráci po celom Slovensku ) rád tieto informácie poskytuje čitateľom , hoci, podotýkam, je ich toľko, že by z nich mohlo byť samostatné číslo našich novín. Ak prejavíte o tento problém záujem, dajte mi vedieť. V tomto vydaní sa sústredíme na tie najzaujímavejšie. Ďalej však už hovorí pán Prokeš.
Oto Šimkovič
Rieka Morava je hranicou medzi krajinami, politickými svetmi, spojovací prvok v novej Európe. A v budúcnosti sa stane takýmto prvkom ešte vo väčšej miere. Vždy, v každej dobe, bolo treba túto hranicu prekonať. V minulosti to boli brody, drevené mosty, pripravovali sa betónové a oceľové mosty , po roku 1945 most zo Záhorskej Vsi do Angernu zmizol. Potom sa tu vybudovali ploty, tie boli v roku 1989 strhnuté a od roku 2001 tu premáva kompa.
V súvislosti s naším vstupom do EÚ sa žiada zlepšenie spojenia medzi Slovenskom a Rakúskom, nakoľko od Bratislavy smerom proti toku rieky Moravy je premostenie v Devínskej Novej Vsi, v Záhorskej Vsi je kompa, pontónový most je v Moravskom Sv. Jáne, a to je všetko ! Ešte Berg a Rusovce. Ale porovnajme to so susedným Českom !
Problém prechodu rieky Moravy a jeho zlepšenia trvá už storočia. Niekoľkými poznámkami uvediem známe skutočnosti z dávnej i menej dávnej minulosti .
Napríklad v polovici apríla roku 1271 Otakar Přemysl II. s takmer stotisícovou armádou prekročil rieku Moravu pri dnešnom Suchohrade/Dimburg/ a vtrhol na územie dnešného Záhoria. Zničené boli opevnenia v Stupave, Devíne, Bratislave, Sv. Jure, Pezinku a Trnave.Uhorský panovník podnikal ako odvetu pustošivé nájazdy na územie dnešného Rakúska a Moravy. Vojny sa skončili až roku 1278 porážkou Otakara Přemysla II. na Moravskom poli , aj jeho smrťou. Takže tieto spomínané miesta na rieke Morave boli už dávnymi prechodmi , v tom čase pravdepodobne brodmi.
Ďalej sú správy o tom, že do roku 1711 prechádzala preprava z Rakúska do Záhorskej Vsi cez drevený most, ktorý udržiavalo panstvo v Angerne. V roku 1711 bol most zničený a obnovili ho až v XIX. storočí v súvislosti s rozvojom priemyselného podnikania . Zo Záhoria sa po ňom prepravovalo drevo a borovicové korene na prípravu terpentínu a rôznych olejov, kolomaže.
Od roku 1892 existoval v Záhorskej Vsi cukrovar, úzkorozchodnou železnicou sa po moste dopravovala cukrová repa do cukrovaru z okolitých rakúskych dedín. Most napomáhal Záhorákom cestovať železnicou z Angernu do Viedne a ďalej.
Po roku 1918 bola preprava obmedzená , v roku 1945 vyhodili fašistické vojská most do vzduchu, Sovietskou armádou vystavaný nový most zničil ľadochod v roku 1948. V dôsledku politickej situácie nebol most obnovený.
Akú podobu mal most medzi Záhorskou Vsou a Angernom sme mali možnosť vidieť na výstavách v Stupave a v Zohore v októbri a novembri tohto roku .
Ing. Svetozár Prokeš